Svadba v kostole

Svadba v kostole patrí v našich končinách asi ku najzákladnejším predstavám, ktoré sa človeku vynoria, keď sa povie slovo . Nedá sa nič robiť – kresťanské tradície majú u nás hlboké korene. A tak sa svadba v kostole stáva synonymom "poriadnej" neraz aj pre ľudí, ktorí okolo kostola chodia iba ak do práce či inou náhodou. Myslím, že sobáš v kostole má takéto meno možno aj preto, že sa jedná o obrad s ktorým je spojených veľa zaužívaných prvkov – azda najznámejšou predstavou, ktorá sa so svadbou v kostole spája je majestátny zvuk organu, keď sa priestorom rozlieha tradičný svadobný motív.

Ako sa to možno pred mnohými rokmi začalo? Možno takto: Dievčatá na hodinách klavíra rady hrávali prednesovú skladbu Svadobný deň od Edwarda Hagerupa Griega a pritom zapýrené mysleli na deň svojej svadby niekedy v budúcnosti. Ani možno netušili o čo ide. Tento pojem totiž u nás nebol až taký rozšírený, ako na Západe. Teraz sa s ním často stretávame najmä vo filmoch a TV seriáloch. Monika v Priateľoch priam piští od radosti, keď si skúša šaty a pritom vyvoláva na všetkých naokolo – „dnes je môj svadobný deň!“

Svadobný deň znamená, že sa uskutoční sobášny akt. Tomu musia náležitým spôsobom zodpovedať aj vonkajšie okolnosti ako obrady, kostýmy, svedkovia, ostatní účastníci. A svadba v kostole k tomu proste akosi patrí. Niekto to považuje za obligátny folklór, iný ako vážny krok do života. V oboch prípadoch sa kostol požaduje primerané prostredie, dostatočne dôstojné pre vážnosť veci.

Z hľadiska dodržania práva sa svadba môže pokojne konať na radnici, alebo v kostole. Z hľadiska noblesy však spravidla vedie kostol so svojou charakteristickou atmosférou prostredia za zvukov majestátnych tónov organu. Je pravda, že reprodukovaná hudba, ba aj červený kobercový behúň nechýbajú ani na radnici. Predsa však väčšina snúbencov rozhodne pre svadbu v kostole, a to aj v prípade, že mimo tejto príležitosti doň nezvyknú zavítať.

Väčšina partnerov však uzatvára sobáš v kostole aj preto, lebo sú veriaci kresťania.

Ako prebieha svadba v kostole?

Napriek veľkolepým obradom si snúbenci vysluhujú manželstvo – podľa cirkevných zásad sviatosť manželstva – sami.

Všetci ostatní zúčastnení na obrade iba „asistujú“ budúcim manželom, reprezentujú spoločenstvo cirkvi pred ktorou sa manželstvo uzatvára. A potom si človek položí otázku:

Čo to vlastne manželstvo je?

Podľa definície cirkevných prameňov je to „dobrovoľné spolužitie, ku ktorému sa muž a žena zaväzujú sviatostným sľubom. Je to zväzok na celý život zameraný svojou prirodzenou povahou na dobro manželov (na vzájomnú lásku a pomoc), ako aj na plodenie a výchovu detí. Manželstvo vyžaduje dobrovoľný súhlas obidvoch partnerov spoločne žiť vo zväzku plodnej lásky.“ Podrobnejšie o manželstve z cirkevného hľadiska sa hovorí najmä v dielach "Kódex kánonického práva", "Katechizmus Katolíckej cirkvi", dokument "Druhého vatikánskeho koncilu Gaudium et spes".

Podstatnými vlastnosťami manželstva sú jednota a nerozlučiteľnosť. V tomto bode sa Cirkev odvoláva na Kristov výrok v Matúšovom evanjeliu: „Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje“.

V súvislosti s rozhodnutím uzavrieť manželstvo, s priebehom sobášneho aktu, o partneroch a ich predpokladoch uzatvoriť cirkevný sobáš v kostole, o možných odchýlkach atď. by sa dalo a malo hovoriť. V tejto časti postupne pripravíme viac článkov k tejto problematike.

Istotne poznáme všetci (aspoň z počutia) také pojmy ako

  • manželský súhlas,
  • manželský sľub,
  • stav manželský,
  • sviatosť manželstva,
  • manželský zväzok,
  • miešané manželstvo,
  • manželská prekážka,
  • manželské spolužitie,
  • obnovenie manželských sľubov po rokoch,
  • a najnovšie počuť o návrhoch na uzatváranie predmanželskej zmluvy…

Všetko to začína ešte skôr ako sa postavíme pred oltár, aby sme sa verejne osvedčili so svojím rozhodnutím uzavrieť manželstvo.

Čo by malo svadbe v kostole predchádzať?

Partneri (snúbenci), ktorí vážne uvažujú vstúpiť do stavu manželského, by mali navštíviť svojho miestneho duchovného správcu (farára), resp. svoj farský úrad.

Tam sa dozvedia všetko potrebné, získajú podrobné informácie i základné poučenie o manželstve, o jeho význame a o forme uzatvorenia. Spravidla dostanú aj určitú duchovnú prípravu nevyhnutnú na prijatie sviatosti manželstva.

Až na druhom mieste treba riešiť také otázky ako je smoking nádejného ženícha a šaty nevesty, či menu svadobnej hostiny. V praxi často vidíme, že celé štáby príbuzných a priateľov organizujú práve tieto podružné veci, pretekajú sa v počtoch svadobčanov, v úrovni komfortu svadobnej oslavy, ale uniká podstata – reálne vzťahy partnerov a opodstatnenosť ich zámerov.

Ale vráťme sa do kostola – už zaznievajú prvé tóny Mendelsohnovho Svadobného pochodu…

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: