Slovenské svadby v minulosti

Na dedinách sa konali najmä v období fašiangu, na jeseň pred adventom alebo po Veľkej noci. Bola to veľká udalosť, do ktorej sa zapájala celá rodina, susedia, niekedy aj celá dedina. sa konala vo všedný deň, rodina musela zabezpečiť dostatok pálenky, mäsa a múky na koláče, ktoré na svadbu prinášali aj svadobní hostia. Svadba sa nekonala s piatok, pretože v piatok sa zachovával prísny pôst.

Svadba sa začínala hneď ráno a svadobná hostina nasledovala hneď po sobáši. Mladomanželom prestreli len 1 tanier a príbor, z ktorého museli spoločne jesť na znak svornosti. Pri hlavnom stole v prednej miestnosti sedeli mladomanželia aj s najbližšou rodinou. Ženy sedávali oddelene od mužov väčšinou pri dverách, muži bližšie k hlavnému stolu. Stoly pri dverách boli určené pre muzikantov.

Na svadobnom stole nesmela chýbať kaša (krupičná, pohánková či ryžová), ktorá bola symbolom hojnosti a prosperity, ďalej med, jablká, hydina, vajíčka a mlieko. Svadobné koláče boli najčastejšie okrúhle plnené, alebo s dierou v strede. V bohatších regiónoch sa piekol veľký svadobný koláč, ktorý nevesta neskôr nakrájala a rozdala ako výslužku svadobným hosťom.

Svadobné hostiny trvali zvyčajne dva-tri dni, prvý deň bola svadobná hostina, na druhý deň symbolické posedenie – „popravky“ a na tretí deň ide o tzv. „dojedanie“, kde sa pozvali aj tí, čo sa nezúčastnili svadobnej hostiny.

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: